Podkýňam sa o seba
po ceste priamo do neba.
po schodoch krásy a naplnenia,
po slnečných lúčoch krásneho znenia.
farby dúhy ma obíjmajú,
mesačné svetlá uspávajú
a srdco za tebou naplno búši,
cíti milovanie našich duší.
kresťan by povedal, že Výkrik do neba!
ale práve tam je to, keď som bez teba.
Či nazvime to univerzom, božím svetom...
tam je sídlo nás, čo patrí našim deťom.
Milovanie nás povznáša do stredu života,
do popredia všetkého - až tam, kde je sloboda.
Poznáme to, čo presahuje reč.
to, čo stojí nad samotným rozumom.
to, o čom si ľudia myslia, že je už dávno preč
a my sa tým pýšime ako oni s korunou.
najčistejšia láska duší,
najkrajšia anjelov symfónia.
tá hudba, kde ti nestačia uši,
pri ktorej tancuje každá víla.
to sú tóny iskier z nás,
to je zvuk najkrajších krás.
to je čaro lásky medzi nami.
tomu nerozumie nikto, len my sami.