Spýtaj sa slnka, čo vidí zhora
Zaspieva ti baladu vylovenú z mora
Roztvorí lúče do tvaru kvetu
A zošle slzy na odvetu svetu
Vlastne perie si neviem očesať
Resuscitujem sa o štvrť na desať
Do plachty utieram ostré obrazy
Nechcem celú rozprávku v kŕčoch preplaziť
Odbíjajú nočné hady polnoc nad ránom
Cez les si behám v svetri odranom
a usmievam sa do nemoty
Bozkávam s lásku všetky ploty
Na pódiu gašparko, v srdci má skalu
Počúva ten aplaus, čo zaplnil sálu
Každému vrátim úsmev, čo mi dá
Nech všetci vedia, čo je to sloboda!
Veď iba v nás je šťastie sveta
A to je na dnešok dôležitá veta...